Nezaradené

Atmosféru Vianoc vnímame na rôznych miestach už niekoľko týždňov. No predsa sa nám môže zdať, že "toto" nie je celkom ono. Akoby pravé Vianoce boli od nás vzdialené. Dnes máme množstvo technických nástrojov na prekonávanie vzdialenosti, ale vzdialenosť medzi nami a Svetlom nádeje a radosti sa nám môže javiť ako príliš veľká. Muž menom Abrahám, hoci od Vianoc vzdialený stovky rokov, predsa "videl a zaradoval sa". Ako to je možné?

Kázeň pojednáva o tom, ako sa vyrovnávať s bolesťou vo vlastnom živote. Môže byť na niečo užitočná?

Pre Židov bol Sion ich domovom, ich nelepšie miesto na zemi. Lebo to bolo miesto kde bol Boh, miesto kde bolo večné bezpečie i spravodlivosť. Avšak Sion len ukazoval na Ježiša Krista v ktorom máme pravé bezpečie a môžeme prežívať Božiu prítomnosť. Čo je tvojím skutočným domovom? Všetko ostatné ako Kristus neobstojí.

Misiou/poslaním Božieho ľudu je byť svätými Bohu a byť požehnaním pre svet. Máme byť súčasťou Božej misie tak, že sa do nej odvážne a s dôverou zapojíme a veľkoryso podporujeme zvestovanie a zvestovateľov evanjelia.

Cesta k zdravému srdcu vedie cez autentický zápas so svojou slabosťou. Tento zápas prehrávame a potrebujeme zomrieť, aby sme prijali očistenie. Vďaka Bohu, Ježiš Kristus berie naše zlyhanie na seba. Stáva sa namiesto nás slepým, spútaným a zomiera za nás. Potrebujeme sa naučiť žiť s vedomím našich zlyhaní a s Božím odpustením a znovuzrodením. V tomto zápase o schopnosť prijať svoje zlyhanie a Božie odpustenie sa v nás rodí zrelé srdce, cez ktoré Boh premieňa svet okolo nás.

Nasledovanie Ježiša neznamená život bez problémov. Preto potrebuješ vedieť či volanie, ktoré cítiš, je od Boha.

Boh zvrchovane riadi svoju misiu, ale používa si na to ľudí s ich vybavením. Je to Jeho misia, ale my sme Jeho misionári.

Máme radi slnečné dni, slnečné dovolenky, krásu a život, ktoré nám svetlo prináša. No svetlo má aj svoje "nevýhody". Na svetle všetko vidieť. Je problém niečo skryť. A tak čelíme dileme voľby medzi svetlom a tmou.

Zbor v Efeze bol NAJ NAJ NAJ a predsa mu hrozí, že ho sám Ježiš zatvorí. Prečo? Prestali byť svetlom v tmavom svete.

Aj napriek tomu, že bol tento mládenec dobrým človekom a Boh ho v živote požehnal, stále zažíval vo svojom živote neistotu. Bude mu to všetko stačiť na večný život? S touto otázkou prichádza za Ježišom, ktorý však potvrdzuje jeho obavy. Naozaj mu ešte niečo chýba – už len jedna vec. (Toto je prvá časť mini-série dvoch kázní. Druhá časť bude 19.8.2018.)

Starý apoštol Pavol, ktorému už zvonia do hrobu, zdieľa svojmu milovanému duchovnému dieťaťu Timotejovi posledné inštrukcie vo svojom úplne poslednom liste. Povzbudzuje ho stáť nohami pevne na zemi a vnímať realitu falošných prorokov v cirkvi; oči mať uprené na zbožne vzory; a srdcom a mysľou byť v Božom slove.

Božie slovo (Písmo) nám dáva viac ako informácie o Bohu alebo o tom, čo sa stalo v minulosti. Dáva nám viac ako pokyny, ako žiť. Božie Slovo je Božie konanie smerované k ľuďom pre dokonanie jeho plánu spásy. Je to nie len aktuálne slovo, ale slovo, ktoré je stále živé a stále koná Boží plán spásy. Toto je slovo, ktoré sme nestvorili my, ale toto stvorilo a tvorí nás.

Asi každý z nás bol svedkom situácie, keď krik zvíťazil. Krik dieťaťa v odchode, nespokojného zákazníka na reklamáciách, nekompetentného šéfa na porade, nespokojných zamestnancov pri štrajku, panovačného či zúfalého manželského partnera pri večery, alebo človeka v ohrození. Aj v príbehu Veľkej noci zohral kľúčovú rolu. Dosiahol svoje. No dá sa jeho výsledok považovať za skutočné víťazstvo? Čo nám táto udalosť hovorí o našom postoji k otázkam pravdy, ducha a spoločenskej angažovanosti?