Marek Tomašovič

Predstav si, keby všetci ľudia na svete jeden deň hovorili pravdu. Ako by vyzerala predvolebná diskusia bez klamstiev, kde kandidáti hovoria pravdu a či si naozaj myslia. Ako by vyzeralo randenie bez faloše a pretvárok? Alebo poistné podmienky bez skrytých "háčikov" a prekvapení? Nebol by život v takom svete lepší? Jednoduchší? Vo svojej najznámejšej kázni Ježiš opisuje obyvateľov nebeského kráľovstva a konkrétne to, ako majú byť známi svojou pravdivou a spoľahlivou rečou, a aj takto reprezentovať a odzrkadľovať svojho veľkého Kráľa.

Palmová, alebo tiež aj Kvetná, nedeľa. Nedeľa pred Veľkou nocou, počas ktorej Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema, a dal tak do pohybu sled udalostí, ktoré viedli ku krížu Veľkého Piatku. Ježiš však nebol prvým kráľom, ktorý prišiel do Jeruzalema na oslici. Naopak, Ježiš tu napodobňuje – a napokon prevyšuje – odveké očakávania prorokov a Božieho ľudu.

Akým zákonom sa vo svojom živote riadiš? V dnešnej kázni budeme hovoriť o zákone, podľa ktorého sa žije v kráľovstve, ktoré Ježiš ohlasoval a priniesol. Uvidíme, podľa akého vnútorného zákona funguje toto kráľovstvo.

Hneď v úvode Ježišovho manifestu o nebeskom kráľovstve čítame o tom, pre koho je toto kráľovstvo – kto môže byť jeho občanom, kto je pozvaný doň vstúpiť? Vidíme, že to nie sú žiadni uhladení ľudia, z ktorých srší sebavedomie. Akoby Ježiš vlastne hovoril, že táto nová spoločnosť nie je pre tých najlepších, pre smotánku, najvyššie kruhy spoločnosti, ale pre tých najslabších, pre niktošov, pre tých na samom spodku spoločnosti. A to je dobrá správa pre teba aj mňa – pretože to znamená, že snáď je v Ježišovom kráľovstve miesto aj pre nás.

Paradoxom komerčných Vianoc je, že „sviatkom pokoja“ predchádza jedno z najnepokojnejších období roka. Mať v dnešnej dobe pokojné Vianoce je ako keby sme sa snažili meditovať na centrifúge na Jarmoku. Je vôbec teda možné v takomto kolotoči prežívať vo svojom vnútri – vo svojej duši, v našom srdci – je tam možné nájsť pokoj? Dá sa to? Alebo by sme sa mali jednoducho zmieriť s tým, že sme prišli o tzv. „sviatky pokoja“? Kráľ Dávid nám v Žalme 131 ukazuje cestu ku pokoju pre našu dušu.

V závere svojho listu nás Jakub volá ku niečomu možno až nečakanému. Chce, aby sme sa my, rozpoltení, – ešte stále bojujúci o celistvé srdce – stali Božím nástrojom sceľovania. Aby sa rozpoltenci nielen scelili, ale sami sa stali sceľovačmi.

Čas a peniaze – to sú dve veci, ktorých sa Jakub dnes dotýka. Dve veľmi citlivé veci. Ale ako správny lekár, len preto, že nás niečo na dotyk bolí neznamená, že to nechá tak. Práve naopak, o to viac sa na to pozrie. A tak Jakub nachádza našu rozpoltenosť v našich kalendároch a v našich peňaženkách. Konfrontuje nás s pýchou, ktorá sa do nich poľahky vkráda a volá nás ku celistvému životu v pokore.

V prvej kresťanskej kázni, ktorá zaznela z úst apoštola Petra na Letnice vidíme zvesť o tom, čo Boh robil, ako na to ľudia zareagovali, a napokon, čo Boh s tým spravil. No na záver tej kázne – ako každej onej – pred každým jedným z nás stojí otázka: "Čo s tým teraz spravím ja?"

Za lekármi ideme preto, lebo sú odborníkmi a majú niečo, čo my nie: roky a roky vzdelávania sa, a roky a roky praxe. Majú nielen informácie, ale predovšetkým múdrosť – vedia ako tie informácie aplikovať. Telo lebo nie je len komplikovaná mašinka, ale komplexné veľdielo, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Múdrosť však potrebujú len lekári v ambulancii, ale aj my vo svojom živote. Náš život tiež nie je len komplikovanou mašinkou, ale komplexným dielom, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Podľa akej múdrosti sa vo svete orientujeme a rozhodujeme? To budeme dnes skúmať v liste Jakuba, kde vidíme, že v podstate sú len dva druhy múdrosti: zhora a zdola.

Dr. Jakub nám ukazuje, ako to vyzerá, keď sa rozpoltenosť začne prejavovať medzi nami v Cirkvi. Jedným z prejavov tejto choroby našej duše je, že začneme uprednostňovať – medzi sebou, aj medzi Božím slovom.

Vitajte v ambulancii jedného z najlepších kardiológov. Vaša diagnóza je vážna, ale tento doktor vás má príliš rád na to, aby bol ticho. Ale spolu s tvrdými správami o chorobe, vám zároveň ponúka aj nádej – zhojený a scelený život je možný. Existuje liek na našu chorobu.

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Žijeme si svoje životy vo svojom meste, ideme ďalej svojimi dňami a ani na chvíľu sa nezamyslíme, či toto všetko je naozaj všetko. Alebo je tu viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať? Kresťanská viera hovorí, že je – a volá nás, aby sme zanechali svoje koláčiky z blata a vymenili ich za skutočnú božskú hostinu. Pokračujeme v našej sérii o vízii zboru CB Trnava.