Nie je nič horšie, ako prísť na hostinu najedený. Na hostine je hlad taký zvláštny pomocník, bez ktorého si asi sotva užijeme aj to najlepšie jedlo, ktoré nám predostrú. Hlad musí predchádzať hostine. To platí aj o tom našom duchovnom hlade a o veľkonočnej hostine, ktorú Boh pred nás predostiera. V knihe proroka Izaiáša počujeme slová o budúcej záchrane, ktorá príde cez hostinu spolu sa tak dnes pozrieme, ako Boh aj cez túto Veľkú noc môže nasýtiť hlad nášho života.

Najlepšia cirkev je taká, ktorá je plná bezočivých ľudí, čo majú ľavé ruky. Kiež by práve taký bol náš zbor: celý ľavý. A bezočivý. Lebo tak nejak si Ježiš predstavuje svojich verných nasledovníkov: ľudí, ktorým chýbajú pravé ruky a jedno oko. Pretože to sú ľudia, ktorí berú čistotu a vernosť smrteľne vážne.

Akým zákonom sa vo svojom živote riadiš? V dnešnej kázni budeme hovoriť o zákone, podľa ktorého sa žije v kráľovstve, ktoré Ježiš ohlasoval a priniesol. Uvidíme, podľa akého vnútorného zákona funguje toto kráľovstvo.

Hneď v úvode Ježišovho manifestu o nebeskom kráľovstve čítame o tom, pre koho je toto kráľovstvo – kto môže byť jeho občanom, kto je pozvaný doň vstúpiť? Vidíme, že to nie sú žiadni uhladení ľudia, z ktorých srší sebavedomie. Akoby Ježiš vlastne hovoril, že táto nová spoločnosť nie je pre tých najlepších, pre smotánku, najvyššie kruhy spoločnosti, ale pre tých najslabších, pre niktošov, pre tých na samom spodku spoločnosti. A to je dobrá správa pre teba aj mňa – pretože to znamená, že snáď je v Ježišovom kráľovstve miesto aj pre nás.

Započúvajme sa do Žalmu 96, ktorý je radostnou oslavnou piesňou. Jeho autor povoláva boží ľud, všetky národy aj celú zem k oslave Boha a ohlasovaniu jeho spásy. Aký je dôvod na oslavu a ohlasovanie? Spoznávanie toho, kým Boh je a ako sa prejavil. Boh je slávny stvoriteľ, skutočný kráľ a spravodlivý sudca. Pozrime sa naňho a premýšľajme nad tým, či sa pridáme k tejto oslave ak k čomu nás vedie.

Pripravme sa, lebo do sveta zármutku prichádza mocný a nežný Boh

Tento Advent budeme všetci pútnikmi – ale kam putujeme? Niektorí sa uspokoja s pár dňami voľna, s novými hračkami, možno s fajn lyžovačkou niekde uprostred. Ale bude nám to stačiť? Uspokojíme sa s tým? Čo čakáme, že nás čaká na konci Adventu, na vrchole Vianoc? Prijmime pozvanie Pútnika zo Žalmu 130 a čakajme spoločne na Boha, u ktorého je odpustenie, milosť a plné vykúpenie, ako pre nás, tak aj pre celý svet.

Ježiš nadväzuje na podobenstvá o stratenej minci, ovci a synovi, v ktorých ukázal, ako Bohu záleží na záchrane hriešnikov pre večnosť. V dnešnom texte nás vyzýva osvojiť si tento Boží postoj a prakticky ho prejavovať nakladaním s majetkom. Pomocou podobenstva o nepoctivom správcovi nás Ježiš učí využívať svoj dočasný majetok a krátky čas na tomto svete na získavanie priateľov pre večný život – na misiu a učeníctvo a starostlivosť o cirkev. Upozorňuje nás na princíp, že všetok náš majetok je skutočne Boží a my sme len správcovia s úlohou múdro ho využívať.

Odvaha, ktorá vyplýva z viery; pevnosť z trpezlivosti; sila z odložených túžob a odmena zo splnených sľubov.

Môžeme ešte v dnešnom svete zažívať blízke, intímne priateľstvá plné vernosti a dôvery. Boh nás v Biblii učí, že to je nie len možné, ale od jeho ľudu aj očakávané. A akú rolu v našich priateľstvách hrá Ježiš?

V ambulancii doktora Jakuba potrebujeme trpezlivosť a vytrvalosť. Prichádzame k nemu na vyšetrenie a najradšej by sme dostali nejaký liečik, tabletku alebo sirupček, vďaka ktorému budeme okamžite vyliečení z našej choroby rozpolteného srdca. Lenže jeho predpísaná liečba si vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť.