Marek Tomašovič

V Exodus 19 naplnenie Božieho sľubu Mojžišovi: Izraeliti dorazil ku vrchu, na ktorom ani nie pred rokom, Mojžiš pásol Jitrove stádo a stretol Boha v horiacom kre. Konečne prišli na Boží vrch Horeb, známy aj ako Sinaj. Celý tento čas Izraeliti putovali z Egypta nie do Zasľúbenej zeme (tá je ešte stále pred nimi), ale na vrch Sinaj. Tu sa mali stretnúť so svojim Bohom. Tu sa z nich stal národ a tu sa YHWH stal ich Bohom.

Doteraz Boh skúšal a cvičil vieru izraelského národu cez ohrozenia života pre nedostatok vody a chleba. Teraz ich bude skúšať ohrozením života skrze nebezpečenstvo nepriateľského národa. Čaká ich ich prvý boj, ich prvá vojna. Bude Hospodin, YHWH, medzi nimi? Dokáže aj tu zachrániť?

Každé ráno počas 40tich rokov dával Boh izraelitom mannu. Denný chlieb každý deň okrem jedného dňa – vtedy nebol žiadny chlieb. Vtedy tým darom pre nich bol čas s ich Bohom. Boh ich učil nové veci o sebe a o nich: v jeho prítomnosti môžu zakúsiť skutočný odpočinok a oddych. Nie len nečinnosť od práce, ale pokoj, naplnenie, úplnosť a celistvosť. Tým všetkým je šabbat – prítomnosť samotného Boha. Predstavte si, ako to muselo znieť v ušiach bývalých otrokov! Šabbat je pozvaním do Božej radosti!

Izraelský národ sa napokon ocitol vo vyhnanstve. Povedať, že mu „bolo ťažko“ je zľahčením situácie. Stratili všetko, čo mali. Preto Boh posiela svojho proroka, aby ich potešil a povzbudil. Ale nie prázdnymi slovami, ktoré sú len zbožným želaním a pozitívnym myslením. Chce, aby mali skutočnú a pevnú nádej. Maličkí ľudia potrebujú uvidieť velikánskeho Boha.

Blíži sa 21. december – zimný slnovrat. Deň, kedy sa Slnko začne vracať. Kedy sa dni začnú pomaly, ale isto, opäť predlžovať a svetla vo svete začne opäť pribúdať. Niet divu, že kresťania sa rozhodli oslavovať Kristov príchod práve okolo najtemnejšieho dňa v roku. Lebo počas Adventu si pripomíname príchod Božieho Svetla do Temnoty nášho sveta.