To čo vyspievať túžim 
je nad rozum môj, 
preto v bázni sa skláňam 
a spievam svoj žalm. 

Veď pre mňa príbytok máš 
v nebi prichystaný 
a prídeš znova vziať si ma 
a budem s Tebou naveky. 

Nové nebesia stvoríš 
a tiež novú zem 
nikto nebude staré 
už spomínať chcieť. 

Baránok nás bude pásť, 
vodiť k prameňom vôd 
a nikdy viacej krik 
a plač už nezazneje večnosťou. 

Malé chlapča povedie
teľa aj lvíča 
nič už neuškodí nám, 
smrť moc tam nemá. 

Na lúke jahňa a vlk 
spolu budú sa pásť 
a sám Boh zotrie slzy nám 
a bude s nami prebývať! 

Budem v zástupe, ktorý 
nik nevie sčítať. 
V bielom rúchu pred tvárou 
tam Baránka stáť. 

Spievať Mu s palmou v rukách 
nový nádherný žalm 
a s Ním a Jeho vernými 
na veky vekov kraľovať!