Boh posiela svojho proroka ku svojmu ľudu, aby mu otvoril oči a volal ho späť ku sebe. Deň Hospodina, ten hrozný deň skazy, sa tak môže pre nich stať radostným dňom záchrany.

Deň Hospodinov bude definitívnym vyslobodením zo všetkého zlého pre tých, ktorí sa ho boja a pamätajú na jeho Zákon, ale dňom záhuby pre svojvoľníkov.

Ježiš hovorí v podobenstvách aby opísal čo sa ide onedlho stať. Ježiš odíde a vráti sa. A keď sa vráti tak jeho učeníci potrebujú bdieť. Alebo inak povedané majú duchovne "nezaspať na vavrínoch". Ježiš sa nevyhráža, že príde späť. On povzbudzuje, že príde späť. Ako nás nájde?

Čo absorbuje, alebo pohlcuje tvoju úzkosť? K čomu sa obrátiš, keď sa na teba valí život a dolieha na teba jeho ťažoba? Keď pozoruješ dianie v našej krajine alebo celkovo na svete?; alebo keď cítiš tlaky v rodine alebo v manželstve alebo v blízkych vzťahoch?; keď to nedávaš v škole alebo v práci? Čo robíš s tým nepríjemným pocitom, že život ťa dusí, je toho zovšadiaľ priveľa a už jednoducho nevládzeš? V Žalme 62 dnes uvidíme Boha, ktorý dokáže absorbovať a uniesť nielen všetky trápenia nášho života, ale aj nás samých.

Opis šiestich základných bodov toho čo je evanjelium. Tieto body môžme vidieť v krátkom rozhovore ktorý má Ježiš s dvomi zločincami s ktorými visí na kríži a zomiera. Ak vie uveriť evanjeliu zločinec, tak môžeš uveriť aj ty.

Modlitbu Pánovu poznáme tak dobre, až nám hrozí, že ju nevieme počúvať. A predsa nám dáva možnosť prísť kedykoľvek k Otcovi a Pánovi vesmíru, vyliať si pred ním srdce, uistiť sa, že nás počuje a stará sa o nás. Radi a často ju hovoríme doslova. Ale ona je kostrou, podľa ktorej môžeme vyjadrovať naše vlastné modlitby našimi vlastnými slovami. Modlitbu Otče náš vieme povedať za pár sekúnd. Ale je dobré mať čas, dosť času, a pomaly si prejsť jej slovami. Premýšľať, čo znamenajú, čo vyjadrujú a reagovať v rozhovore s Bohom. Modliť sa pomalú Modlitbu Pánovu.

Predstav si, že by Aladinova čarovná lampa bola skutočná – pošúchaš ju a džin ti splní akékoľvek tvoje prianie. O čokoľvek ho poprosíš, to dostaneš. Ako by vyzeral tvoj život? Aké by to bolo, keby sa ti všetko splnilo? Na prvý pohľad sa môže zdať, že také niečo hovorí aj Ježiš svojim učeníkom: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“ Žiadne podmienky, žiadne pravidlá. Na prvé počutie to znie lákavo, ale aj falošne. Vieme však, že svet tak nefunguje. Tak ako to teda Ježiš myslel s vytrvalosťou v modlitbe?

Či sme finančne zahojení, alebo trieme núdzu, nikto z nás nie je v bezpečí pred peniazmi. Ako ich nadbytok, tak aj ich nedostatok, môžu byť ohrozením pre naše srdce.

Židovskí učitelia spochybňovali Ježišovu autoritu. On ju odôvodnil podobenstvom o nájomných vinohradníkoch. Ani my nie sme vlastníkmi, ale nájomníkmi, a preto sa budeme zodpovedať Vlastníkovi.

Splývate s okolím, alebo vyzeráte inak? Ježiš nás vyzýva, aby sme "vytŕčali", aby sme boli svetlom sveta. Ľudia budú priťahovaní, uvidia niečo iné. Možno to nepochopia. Možno si budú myslieť, že ste čudní. To by bolo dobré. Pretože ste ako Ježiš.

Nie je nič horšie, ako prísť na hostinu najedený. Na hostine je hlad taký zvláštny pomocník, bez ktorého si asi sotva užijeme aj to najlepšie jedlo, ktoré nám predostrú. Hlad musí predchádzať hostine. To platí aj o tom našom duchovnom hlade a o veľkonočnej hostine, ktorú Boh pred nás predostiera. V knihe proroka Izaiáša počujeme slová o budúcej záchrane, ktorá príde cez hostinu spolu sa tak dnes pozrieme, ako Boh aj cez túto Veľkú noc môže nasýtiť hlad nášho života.

Najlepšia cirkev je taká, ktorá je plná bezočivých ľudí, čo majú ľavé ruky. Kiež by práve taký bol náš zbor: celý ľavý. A bezočivý. Lebo tak nejak si Ježiš predstavuje svojich verných nasledovníkov: ľudí, ktorým chýbajú pravé ruky a jedno oko. Pretože to sú ľudia, ktorí berú čistotu a vernosť smrteľne vážne.