Marek Tomašovič

Čo je tvojou najväčšou túžbou pre tvoje dieťa? V našej tradičnej slovenskej spoločnosti by to bolo asi nasledovné: aby boli zdravé. Nejedna dobre mienená rada znie: „to je to hlavné.“ Ale je to tak? Je kariérny úspech, zbieranie zážitkov a bezstarostnosť života to najhlavnejšie?

Uprostred knihy plnej Božieho hroziaceho súdu nachádzame azda jedno z najkrásnejších Božích zasľúbení.

Táto adventná kázeň nás pozýva do chrámu, kde Simeon a Anna s radosťou vítajú príchod zasľúbeného Spasiteľa. Príbeh ich očakávania a stretnutia odhaľuje hĺbku ľudskej túžby po úteche, nádeji a vykúpení. Ježišov príchod však nie je len potešením, ale aj výzvou, ktorá nás konfrontuje s otázkou: Ako na neho odpovieme my?

Keď nám na niečom záleží, spievame. Slovensko spievalo "Nech Bože dá", keď sme v 2002 bojovali o zlato. Dnes zase našou krajinou hýbe kontroverzia spojená s novým zhudobnením slovenskej štátnej hymny. Naše piesne zachytávajú náš príbeh, našu cestu a opisujú naše predstavy a nádeje pre budúcnosť. Tieto piesne si uchovávame v pamäti, učíme sa ich, formujú nás. Aj Biblia je plná spevu. A pri príchode Božieho Mesiáša, ľudia prepuknú do oslavných piesní. Dnes sa pozrieme na prvú z nich, na pieseň Márie, matky Ježiša.

Boh posiela svojho proroka ku svojmu ľudu, aby mu otvoril oči a volal ho späť ku sebe. Deň Hospodina, ten hrozný deň skazy, sa tak môže pre nich stať radostným dňom záchrany.

Čo absorbuje, alebo pohlcuje tvoju úzkosť? K čomu sa obrátiš, keď sa na teba valí život a dolieha na teba jeho ťažoba? Keď pozoruješ dianie v našej krajine alebo celkovo na svete?; alebo keď cítiš tlaky v rodine alebo v manželstve alebo v blízkych vzťahoch?; keď to nedávaš v škole alebo v práci? Čo robíš s tým nepríjemným pocitom, že život ťa dusí, je toho zovšadiaľ priveľa a už jednoducho nevládzeš? V Žalme 62 dnes uvidíme Boha, ktorý dokáže absorbovať a uniesť nielen všetky trápenia nášho života, ale aj nás samých.

Ježiš toho už povedal veľa, otázkou však je, čo s tým spravíme my. Ako zareagujeme na jeho slová? Keď zostúpime dole z vrchu, na ktorom sme počuli túto jeho kázeň, čelíme otázke: ktorým smerom sa vydáme?

Či sme finančne zahojení, alebo trieme núdzu, nikto z nás nie je v bezpečí pred peniazmi. Ako ich nadbytok, tak aj ich nedostatok, môžu byť ohrozením pre naše srdce.

Predstav si, keby všetci ľudia na svete jeden deň hovorili pravdu. Ako by vyzerala predvolebná diskusia bez klamstiev, kde kandidáti hovoria pravdu a či si naozaj myslia. Ako by vyzeralo randenie bez faloše a pretvárok? Alebo poistné podmienky bez skrytých "háčikov" a prekvapení? Nebol by život v takom svete lepší? Jednoduchší? Vo svojej najznámejšej kázni Ježiš opisuje obyvateľov nebeského kráľovstva a konkrétne to, ako majú byť známi svojou pravdivou a spoľahlivou rečou, a aj takto reprezentovať a odzrkadľovať svojho veľkého Kráľa.

Palmová, alebo tiež aj Kvetná, nedeľa. Nedeľa pred Veľkou nocou, počas ktorej Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema, a dal tak do pohybu sled udalostí, ktoré viedli ku krížu Veľkého Piatku. Ježiš však nebol prvým kráľom, ktorý prišiel do Jeruzalema na oslici. Naopak, Ježiš tu napodobňuje – a napokon prevyšuje – odveké očakávania prorokov a Božieho ľudu.

Akým zákonom sa vo svojom živote riadiš? V dnešnej kázni budeme hovoriť o zákone, podľa ktorého sa žije v kráľovstve, ktoré Ježiš ohlasoval a priniesol. Uvidíme, podľa akého vnútorného zákona funguje toto kráľovstvo.

Hneď v úvode Ježišovho manifestu o nebeskom kráľovstve čítame o tom, pre koho je toto kráľovstvo – kto môže byť jeho občanom, kto je pozvaný doň vstúpiť? Vidíme, že to nie sú žiadni uhladení ľudia, z ktorých srší sebavedomie. Akoby Ježiš vlastne hovoril, že táto nová spoločnosť nie je pre tých najlepších, pre smotánku, najvyššie kruhy spoločnosti, ale pre tých najslabších, pre niktošov, pre tých na samom spodku spoločnosti. A to je dobrá správa pre teba aj mňa – pretože to znamená, že snáď je v Ježišovom kráľovstve miesto aj pre nás.