Marek Tomašovič

Paradoxom komerčných Vianoc je, že „sviatkom pokoja“ predchádza jedno z najnepokojnejších období roka. Mať v dnešnej dobe pokojné Vianoce je ako keby sme sa snažili meditovať na centrifúge na Jarmoku. Je vôbec teda možné v takomto kolotoči prežívať vo svojom vnútri – vo svojej duši, v našom srdci – je tam možné nájsť pokoj? Dá sa to? Alebo by sme sa mali jednoducho zmieriť s tým, že sme prišli o tzv. „sviatky pokoja“? Kráľ Dávid nám v Žalme 131 ukazuje cestu ku pokoju pre našu dušu.

V závere svojho listu nás Jakub volá ku niečomu možno až nečakanému. Chce, aby sme sa my, rozpoltení, – ešte stále bojujúci o celistvé srdce – stali Božím nástrojom sceľovania. Aby sa rozpoltenci nielen scelili, ale sami sa stali sceľovačmi.

Čas a peniaze – to sú dve veci, ktorých sa Jakub dnes dotýka. Dve veľmi citlivé veci. Ale ako správny lekár, len preto, že nás niečo na dotyk bolí neznamená, že to nechá tak. Práve naopak, o to viac sa na to pozrie. A tak Jakub nachádza našu rozpoltenosť v našich kalendároch a v našich peňaženkách. Konfrontuje nás s pýchou, ktorá sa do nich poľahky vkráda a volá nás ku celistvému životu v pokore.

V prvej kresťanskej kázni, ktorá zaznela z úst apoštola Petra na Letnice vidíme zvesť o tom, čo Boh robil, ako na to ľudia zareagovali, a napokon, čo Boh s tým spravil. No na záver tej kázne – ako každej onej – pred každým jedným z nás stojí otázka: "Čo s tým teraz spravím ja?"

Za lekármi ideme preto, lebo sú odborníkmi a majú niečo, čo my nie: roky a roky vzdelávania sa, a roky a roky praxe. Majú nielen informácie, ale predovšetkým múdrosť – vedia ako tie informácie aplikovať. Telo lebo nie je len komplikovaná mašinka, ale komplexné veľdielo, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Múdrosť však potrebujú len lekári v ambulancii, ale aj my vo svojom živote. Náš život tiež nie je len komplikovanou mašinkou, ale komplexným dielom, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Podľa akej múdrosti sa vo svete orientujeme a rozhodujeme? To budeme dnes skúmať v liste Jakuba, kde vidíme, že v podstate sú len dva druhy múdrosti: zhora a zdola.

Dr. Jakub nám ukazuje, ako to vyzerá, keď sa rozpoltenosť začne prejavovať medzi nami v Cirkvi. Jedným z prejavov tejto choroby našej duše je, že začneme uprednostňovať – medzi sebou, aj medzi Božím slovom.

Vitajte v ambulancii jedného z najlepších kardiológov. Vaša diagnóza je vážna, ale tento doktor vás má príliš rád na to, aby bol ticho. Ale spolu s tvrdými správami o chorobe, vám zároveň ponúka aj nádej – zhojený a scelený život je možný. Existuje liek na našu chorobu.

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Žijeme si svoje životy vo svojom meste, ideme ďalej svojimi dňami a ani na chvíľu sa nezamyslíme, či toto všetko je naozaj všetko. Alebo je tu viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať? Kresťanská viera hovorí, že je – a volá nás, aby sme zanechali svoje koláčiky z blata a vymenili ich za skutočnú božskú hostinu. Pokračujeme v našej sérii o vízii zboru CB Trnava.

Po predchádzajúcej kázni by sa mohlo zdať, že teraz máme mať len zalomené ruky a čakať – veď hriešnosti sa nezbavíme a svätosť nedosiahneme. Nejako len prežiť, nejako to dožiť. Ale mýlili by sme sa. Preto po tejto fráze „omilostení hriešnici“ v našej vízií nasleduje to, že toto spoločenstvo omilostených hriešnikov je NA CESTE. Čo všetko sa skrýva za tým opisom? Keď je človek na ceste, tak už nie je tam, kde bol, ale zároveň ešte stále nie je tam, kam ide. Už, ale ešte nie. A práve tomuto miestu v pohybe sa dnes pokúsime lepšie porozumieť.

Aké zámery má Boh s týmto mladým a malým zborom v tomto našom meste? Dnes začíname novú sériu kázní, ktorá sa volá „Kto sme?“ Nad otvoreným Božím slovom budeme spolu rozmýšľať nad tým, prečo a ku čomu Boh volá tento mladý a malý zborček. Našu víziu začíname tým, že „Sme spoločenstvo...“ Ale akým spoločenstvom chceme byť? Čím má byť charakteristické? To nás dnes bude učiť list Hebrejom. Vízia zboru CB Trnava: Sme spoločenstvo omilostených hriešnikov na ceste z Malého Ríma do Nového Jeruzalema. Túžime, aby Božia prítomnosť napĺňala naše životy, vzťahy, a aj skrze nás celú Trnavu.

Ako by ste opísali Boha? Keď sa ťa tvoj syn opýta: „Tati, ako vyzerá Boh?“, alebo keď sa ťa dcéra opýta: „Mami, aký je Boh?“, akú odpoveď dáš? Alebo keď ti tvoj kolega v práci povie: „To akože fakt veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel?“ Možno niekto z tvojej rodiny počas Vianoc nadhodí: „Povedz mi viac o tom Bohu, v ktorého veríš...“ – ako by si ho opísal? Ako by si im ho predstavil, vykreslil pred očami?

Ježišov príchod nebol náhly a bez ohlásenia. Každá stránka Starej zmluvy predpovedala jeho príchod. A len tí, ktorí vedeli, že žijú v tme, ho spoznali, keď ho uvideli. Keď do ich tmavého sveta zasvietilo jeho svetlo života. Počas tohtoročného adventného obdobia a Vianoc budeme spolu v evanjeliu podľa Jána obdivovať to pravé Svetlo Vianoc – lebo v narodení Ježiša Krista do nášho tmavého sveta nám zasvietilo Božie svetlo nádeje a záchrany. Do nášho tmavého sveta zasvietilo svetlo jeho Slova.