Len v tvojom zajatí,
môj Pane, voľný som.
Keď prinútiš ma poddať sa,
som v pravde víťazom.
K dnu stiahne si ma vír,
keď sám by som chcel stáť,
len sila tvojho objatia
ma môže zachovať.

Mdlé, biedne srdce mám
a víchrom zmietané,
len mocou tvojho vladárstva
v ňom pokoj nastane.
Veď slobodu mu dá
len pevnosť tvojich pút,
nuž láskou svojou zotroč ho,
mu nedaj zahynúť.

Kde silu v službe vziať,
keď moc je slabosťou,
keď oheň Ducha nezažne
ma svätou žiadosťou?
Ó, ako ľudí viesť,
ak viesť sa nedám sám?
Len tebou z neba zmocnený
niesť môžem svetlo tmám.

Až vtedy vôľu mám,
keď tebe som ju dal,
i keby na trón dosiahla,
vzdať musí sa ho kráľ.
Však nik ju nezlomí,
ni búrka zúrivá,
keď v tebe nájde život svoj
a v tebe spočíva.