Márnotratný otec

Rodiny sa rozpadajú – tie okolo nás, aj tie naše, aj tie zborové. Ako môžu vydržať pokope? V známom podobenstve o márnotratnom synovi často prehliadame jednu postavu, ktorá plytvá najviac: otca. Plytvá svojou láskou, odpustením, dokonca vlastným životom. Jeho ruky ostávajú otvorené, aj keď prázdne, stále čakajúce. Čo to znamená pre naše vzťahy, rodiny, náš zbor, pre našu vieru? A čo ak tým skutočne márnotratným v príbehu vôbec nie je ten syn?