Miroslav Balala

Prečo sa zdá, že Boh je ďaleko, keď trpíme? To je otázka, ktorá sa nesie Žalmom 10. Nie je to však len úprimné volanie v trápení, ale prináša perspektívu pre tých z nás, ktorí sú zmietaní vlnami utrpenia. Dávid v Žalme vyjadruje svoju nádej. Verí, že Boh je blízky kráľ a že prinesie záchranu a východisko z utrpenia. Verí, že Boh vidí trápenie a žiaľ a berie to do svojich rúk.

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší. Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Keby sa vás zajtra kolega v práci spýtal, prečo ste dobrovoľne strávili polovicu dňa na bohoslužbách, ako by ste mu odpovedali? Čo vás sem doviedlo? Túžba byť s priateľmi, alebo partner, besiedka pre deti, alebo to, že potrebujete povzbudenie do ďalšieho týždňa? Prečo sme sa radšej nestretli niekde pod štítom a nepodnikli výstup naňho, keď už v utorok nastane uzávera chodníkov? Alebo prečo nevyužiť tento deň, keď je doma tak veľa práce? Či už dobrať posledné časti u úrody, pripraviť dvor na zimu, dokončiť fasádu alebo opraviť podlahu? Alebo možno dovariť nedeľný obed, alebo využiť tento deň na oddych podľa našich predstáv? A možno ste tu preto, že túžite zažiť odpočinok na ceste nasledovania.