(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?