Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste

Prečo len Nehemiáš neskončil svoje pamäti 12. kapitolou? Prečo pokračoval? 13. kapitola Nehemiáša nám nastavuje zrkadlo, do ktorého sa nechceme pozrieť; je to kapitola, ktorú nechceme čítať. Ale musíme, pretože tak, ako sa oni veľmi rýchlo dokázali odvrátiť od svojho Boha, tak rýchlo a ľahko to hrozí aj nám. História sa ešte stále opakuje. Na čo dávať pozor, aby sme nekráčali v ich šľapajách?

Pravá ľútosť nikdy nie je bez ovocia, lebo pokánie nás vedie k životu, ktorý je v súlade s Božím slovom. Pokrivené je vyrovnané. Kde sú títo čerství navrátilci z exilu pokrivení a kde potrebujú narovnať? A čo my? Kde sme my pokrčení a potrebujeme byť narovnaní?

Je Biblia knihou "o" Bohu, alebo "od" Boha? Koho hlas v nej počujeme, keď z nej čítame?

Problémy zvnútra sú tie, ktoré nás ohrozujú oveľa viac, ako tie zvonku. Pokiaľ sme vo vnútri jednotní, nepriateľ vonku bude vždy v nevýhode. Ak sme však vnútorne rozdelení, náš nepriateľ má z polovice vyhraté.

Načo sú komu hradby? Pred zhruba 700 rokmi trnavčania začali okolo svojho mesta budovať opevnenie. Na jeho stavbu použili až vyše 20 mil. tehál – žiadna malá stavba! Načo toľko úsilia? V tomto mladom, čerstvom slobodnom kráľovskom meste bolo čo chrániť – majetok, domovy a životy jeho obyvateľov. Prečo však Boh poslal Nehemiáša, aby obnovil Jeruzalemské hradby? Čo chránili oni? A je vôbec takýto "neduchovný" zoznam práce akokoľvek relevantný pre nás dnes?

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli. V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.