Po predchádzajúcej kázni by sa mohlo zdať, že teraz máme mať len zalomené ruky a čakať – veď hriešnosti sa nezbavíme a svätosť nedosiahneme. Nejako len prežiť, nejako to dožiť. Ale mýlili by sme sa. Preto po tejto fráze „omilostení hriešnici“ v našej vízií nasleduje to, že toto spoločenstvo omilostených hriešnikov je NA CESTE. Čo všetko sa skrýva za tým opisom? Keď je človek na ceste, tak už nie je tam, kde bol, ale zároveň ešte stále nie je tam, kam ide. Už, ale ešte nie. A práve tomuto miestu v pohybe sa dnes pokúsime lepšie porozumieť.