Marek Tomašovič

V tejto kázeň v podstate z rýchlika preletíme skoro celé 4 kapitoly Jakuba. Ak vás niečo na tejto ceste rýchlovlakom zaujme, tak na našej webstránke nájdete nahrávky všetkých kázni z tejto série. Môžete sa k tomu neskôr vrátiť, vystúpiť z rýchlika a pomalším osobáčikom sa poobzerať a ísť hlbšie – v opačnom prípade toto bude pre vás dobrý intro-rýchlik do Jakuba. Držte si klobúky.

Dr. Jakub nám ukazuje, čo bude s nami, ak svoju chorobu "dvojdušnosti", chorobu dvoch sŕdc, nebudeme liečiť. Kam sa až všade rozrastie a kde všade vo svojom živote nájdeme jej metastázy?

Dnes Dr. Jakub berie do rúk drevenú paličku a chce, aby sme vyplazili jazyk a povedali jedno veľké „aaaaaaa“. Ide sa pozrieť na náš jazyk a naše slová, pretože dobrý lekár veľa toho dokáže zistiť z jedného pohľadu do našich otvorených úst.

Ak sme sa minulý týždeň osmelili prísť do čakárne a ostýchavo vstúpiť do ambulancie Dr. Jakuba, jedného z popredných kardiológov Biblie, tak dnes nás čaká jeho prvý diagnostický test, ktorý odhalí mieru našej rozpoltenosti. A tým testom sú skúšky. Pretože práve uprostred našich skúšok sa ukazuje, čo je naozaj v nás. Tlak skúšok je záťažovým testom našej viery a odhalí akékoľvek pukliny a rozpoltenosti, ktoré v nás sú. A preto tam Dr. Jakub aj začína našu liečbu.

V toto Veľkonočné ráno sa pozrieme na jeden príbeh v Starej zmluve, cez ktorý uvidíme záchranu, ktorá je pevná a istá bez ohľadu na to, čo nás zaskočí – aj keby to mala byť samotná smrť!

Trajektóriou ľudstva je ísť stále viac a viac na východ od Edenu. Stále viac a viac sa vzďaľovať Bohu. Ak niekedy cítiš, že tento svet nie je tvojím domov; ak cítiš vo svojich kostiach či srdci, že toto nie je svet, pre ktorý si bola stvorená, tak máš pravdu. Nie je. Vektor života každého z nás ukazuje preč od Boha, smerom na východ od Edenu. Sme na úteku... Tou skľučujúcou otázkou je, či to ešte niekedy bude inak? To je vlastne hlavná zápletka Biblie: Môžu svätý Boh a hriešny človek opäť spolu žiť? Budú ešte niekedy milujúci Boh a rebelujúci človek zase spolu?

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

„Omilostení hriešnici“ – Keď sme o tejto vízii hovorili na stretnutí členov nášho zboru, tak práve nad touto frázou vznikla polemika. Naozaj sa chceme práve takto označiť? V tom jeden z členov zboru povedal: „Podľa mňa to má riadnu guráž, ak si nejaká Cirkev dá hneď do svojho popisu, že je hriešna – hlavne keď sa Cirkev dnes zvykne často tváriť sväto a bezchybne.“ A tak sme si povedali, že to tam na just dáme! Lebo toto slovné spojenie „omilostení hriešnici,“ je silným koncentrátom evanjelia. To, čo tým (ne)myslíme, o tom je táto kázeň.

Ján Krstiteľ nám chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe – „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? – To, kým je tento Ježiš.

Pokračujeme v adventnej sérii "Svetlo Vianoc". Naposledy sme skončili tým, že Svetlo prichádza. Dnes sa pozrieme na to, ako naň zareagujeme. Sú v podstate len dve možnosti: buď sa pred ním skryjeme a zavrieme si oči, alebo ho prijmeme a vstúpime do jeho svetla. Čo však v tomto Svetle uvidíme? Čo nájdeme, keď Boh „zažne svetlo“ v našom srdci? Ku čomu nás volá?

Dnes, vďaka rekordnej inflácii, peniaze strácajú svoju hodnotu v priamom prenose. Pred očami nám miznú. Aký postoj ku peniazom, či času, majú nasledovníci Ježiša z Nazaretu? Každému z nás Boh zveril dve komodity, o ktorých je každý z nás presvedčený, že ich nikdy nemá dosť: čas a peniaze. Ako každá cesta, aj Cesta učeníctva nás niečo bude stáť. Cestovné náklady na tejto Ceste učeníctva sú vysoké a zaplatiť ich dokáže len štedré srdce, ktoré samo okúsilo a spoznalo Božiu štedrosť. A tá len potom ďalej presakuje skrze nás ďalej do sveta okolo nás.

Na každú cestu potrebujeme nejaké palivo. Keď ideme autom navštíviť rodičov, potrebujeme do neho natankovať benzín, prípadne naftu alebo LPGčko, alebo dnes niektorí už aj nabíjajú batériu. Keď ideme peši na túru po horách, tam nám benzín či powerbanka veľmi nepomôžu, ale za to sa hodí horúci čaj z termosky, alebo osvedčená horalka. Dodajú silu na cestu. Čo nás však posilňuje na ceste za Ježišom? Život kresťanskej viery je život učeníctva – nasledovania Ježiša z Nazaretu. A ako za ním deň za dňom kráčame, čo nám dodá potrebnú silu kráčať vpred? Aký je ekvivalent benzínu či horalky pre našu vieru? Čo s naším hladom na ceste? Nad tým sa dnes budeme zamýšľať.

Biblia má jednu dobrú správu – evanjelium. Komu ale je táto správa určená? Kto ju potrebuje? Niekedy máme v Cirkvi pomýlenú predstavu o tom, že evanjelium je akosi bránou ku viere, ale po ceste potom kráčame už po vlastných. Lenže Písmo nás učí, že evanjelium je bránou, cestou, aj cieľom! Ten, kto sa vydá nasledovať Ježiša nikdy neopustí evanjelium, nikdy z neho nevyrastie a nikdy z neho nezmaturuje. Všetci a stále potrebujeme evanjelium.