(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Izraeliti mali na prvý pohľad všetko: zasľúbenú zem, oltár, chrám, opevnenie – obnova ako sa patrí! No aj napriek tomu niečo chýbalo. Problém bol ten, že z exilu sa vrátili úplne rovnakí, ako doňho šli, a tak páchajú rovnaké hriechy svojich otcov. Chceli nový začiatok, ale dostali rovnaké výsledky. Prečo? Lebo chceli nový začiatok, no so starým srdcom; novú vonkajšiu realitu, no so starou vnútornou realitou.

V živote máme mnoho vecí, z ktorých sa môžeme tešiť, ale len v Bohu máme nevyčerpateľný zdroj radosti.

Aká je naša odpoveď na to, keď nás niekto obdaruje? Jedna z prvých je zrejme radosť. Tešíme sa z dobrých darov a vecí, ktoré sú odrazom lásky darcu. No stalo sa vám niekedy, že pri tej radosti z daru ste úplne zabudli na človeka, ktorý vás obdaroval?

O čo nepriateľom Izraela išlo? Chceli zastaviť obnovu hradieb. No Nehemiášovi išlo o viac. Pre neho toto celé bolo vždy len prvým krokom na ceste ku tej pravej obnove – obnove Božieho ľudu. A tak je tento ich príbeh užitočný aj pre nás. My dnes neobnovujeme naše trnavské hradby, ale tento náš trnavský zbor. A aj my na tejto ceste budeme čeliť zastrašovaniu nepriateľa, ktoré príde zvonku, zvnútra, a možno aj zo samotného jadra.

Máte aj vy ten pocit, že zakaždým, keď sa vrátime z ďalšieho lockdownu, tak nás je akosi menej? Že z nás sa vráti menej? V texte, z ktorého je dnešná kázeň, je opis Jeruzalema ako mesta, ktorého hradby sú zbúrané a brány zhorené. Odhalené, chabé, bezbranné, ponechané napospas. Máme ešte pri pohľade na seba, zbor, alebo Cirkev nádej, že Boh môže priniesť obnovu a opäť nás vybudovať? Čo nám dáva odvahu ešte dúfať?

Všetko sa to končí v poslednej kapitole knihy Rút. Boáz je ochotný byť vykupiteľom, ale dokáže aj vykúpiť? Bude mať Noémi ešte nádej? Alebo jej rod v Izraeli navždy vymrie? V závere tohto napínavého príbehu o vernej láske uvidíme cenu vykúpenia a cieľ vykúpenia.

Cudzinka Rút nachádza na Boazovom poli neskutočnú štedrú starostlivosť. A je živým dôkazom, že Boh sa prozreteľne a milostivo stará o cudzincoch vo svojom ľude. Náš svet však nie je Boázove pole, a preto sa pýtame naozaj sa Boh stará? V Kristovi vidime, rezolutné - ÁNO.

(Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audiozáznamu.) Je príliš jednoduché v našich previneniach zastať na pol ceste: priznať si vinu, chvíľu sa v nej možno zámerne utápať, a tam skončiť. Lenže takáto ľútosť je impotentná, neplodná, neprinesie život ani zmenu, lebo sa nevysporiadava s koreňom problému. Koľko krát sme sa previnili proti Bohu, proti blízkym, proti vlastnej rodine. A síce sme vyjadrili ľútosť nad našimi činmi a boli sme aj zdrvení ich dôsledkami, no smer sme nezmenili. A chyby sme opakovali. A potom sme ľutovali. A znova dookola. Ako teda premeniť skutočnú ľútosť na skutočné pokánie? Ako z hriechu von? Ako zmeniť smer?

Sú povolaní Bohom a cestu majú schválenú na najvyšších miestach. Napriek tomu to ale neznamená neprítomnosť problémov. História sa opakuje, a tak ako pri prvej vlne „navrátilcov“, aj táto sa stretáva hneď s dvomi problémami. Ako Boží ľud prekoná tieto problémy na ceste do vlasti?

Boh nám nielen hovorí, že čo od nás očakáva, ale sa nám aj stavia po boku a pôsobí v nás to, čo chce dosiahnuť.Kresťanstvo je láska ku Kristovi. Si vzácny pre Boha - je Boh vzácny pre teba?