V Matúšovi 11:20-30 počujeme Ježišove vážne varovanie pred prichádzajúcim súdom aj Ježišove volanie prísť ku Nemu.

Vládne Boh aj v tomto svete? Je prítomný v našich utrpeniach, ktoré súvisia s realitou toho, že sme v pokazenom svete? Daniel 3 nám ukazuje, že Boh je prítomný a vládne aj keď sa zdá, že vládnu bohovia tejto doby. Preto ostaň verný zvrchovanému a prítomnému Bohu, napriek utrpeniu, ktoré to vyvoláva.

Ak naše životy sú naplnené Božou prítomnosťou, ktorá sa prelieva do našich vzťahov, postupne, kúsok po kúsku, Božia prítomnosť začne napĺňať celé naše mesto. To je túžbou Zboru Cirkvi bratskej *v Trnave*, aby aj skrze nás Božia prítomnosť napĺňala celú Trnavu. Ako? Tým, keď učeníci Ježiša budú získavať učeníkov Ježiša.

Každý z nás sa rodí smädný. Voda, ktorou sa snažíme uhasiť svoj smäd, je pritom tak často slanou vodou, po ktorej sme ešte smädnejší. Poďme spolu ku studni, kde Ježiš hovorí o živej vode, po ktorej už nevysmädneme.

Hospodin je zvrchovaným Kráľom, ktorý dosadí svojho Kráľa/Mesiáša. Je v našom najlepšom záujme, aby sme Ho milovali.

Kráľovské mesto a Malý Rím – to je Trnava v skratke. Bez týchto dvoch slov vo vízii nášho zboru (Malý Rím) by túto víziu a opis mohol použiť ktokoľvek a kdekoľvek. Lenže my nechceme byť ktokoľvek a kdekoľvek. Chceme byť živým kresťanským spoločenstvom práve v tomto našom meste! Dnes sa budeme práve nad týmto zamýšľať – aké je naše mesto a aké je naše miesto v ňom.

„Omilostení hriešnici“ – Keď sme o tejto vízii hovorili na stretnutí členov nášho zboru, tak práve nad touto frázou vznikla polemika. Naozaj sa chceme práve takto označiť? V tom jeden z členov zboru povedal: „Podľa mňa to má riadnu guráž, ak si nejaká Cirkev dá hneď do svojho popisu, že je hriešna – hlavne keď sa Cirkev dnes zvykne často tváriť sväto a bezchybne.“ A tak sme si povedali, že to tam na just dáme! Lebo toto slovné spojenie „omilostení hriešnici,“ je silným koncentrátom evanjelia. To, čo tým (ne)myslíme, o tom je táto kázeň.

Návrat do práce bol možno pre niektorých príjemný a pozvoľný. A možno práve naopak zažívate to, že práca je namáhavá a musíte na ňu vynaložiť veľké úsilie. Od čoho závisí úspech v práci? A aké je Božie miesto v práci a oddychu? Aj na to budeme hľadať odpoveď v Žalme 127.

Ján Krstiteľ nám chce niečo ukázať. V tom celom texte je len jedno jediné sloveso v rozkazovacom spôsobe – „Hľa!“ Ján chce uchopiť našu pozornosť, chce aby sa naše očné buľvy obrátili smerom, ktorým ukazuje jeho prst. Čo nám chce tak veľmi nástojčivo ukázať? – To, kým je tento Ježiš.

Pokračujeme v adventnej sérii "Svetlo Vianoc". Naposledy sme skončili tým, že Svetlo prichádza. Dnes sa pozrieme na to, ako naň zareagujeme. Sú v podstate len dve možnosti: buď sa pred ním skryjeme a zavrieme si oči, alebo ho prijmeme a vstúpime do jeho svetla. Čo však v tomto Svetle uvidíme? Čo nájdeme, keď Boh „zažne svetlo“ v našom srdci? Ku čomu nás volá?

Dnes, vďaka rekordnej inflácii, peniaze strácajú svoju hodnotu v priamom prenose. Pred očami nám miznú. Aký postoj ku peniazom, či času, majú nasledovníci Ježiša z Nazaretu? Každému z nás Boh zveril dve komodity, o ktorých je každý z nás presvedčený, že ich nikdy nemá dosť: čas a peniaze. Ako každá cesta, aj Cesta učeníctva nás niečo bude stáť. Cestovné náklady na tejto Ceste učeníctva sú vysoké a zaplatiť ich dokáže len štedré srdce, ktoré samo okúsilo a spoznalo Božiu štedrosť. A tá len potom ďalej presakuje skrze nás ďalej do sveta okolo nás.

Keby sa vás zajtra kolega v práci spýtal, prečo ste dobrovoľne strávili polovicu dňa na bohoslužbách, ako by ste mu odpovedali? Čo vás sem doviedlo? Túžba byť s priateľmi, alebo partner, besiedka pre deti, alebo to, že potrebujete povzbudenie do ďalšieho týždňa? Prečo sme sa radšej nestretli niekde pod štítom a nepodnikli výstup naňho, keď už v utorok nastane uzávera chodníkov? Alebo prečo nevyužiť tento deň, keď je doma tak veľa práce? Či už dobrať posledné časti u úrody, pripraviť dvor na zimu, dokončiť fasádu alebo opraviť podlahu? Alebo možno dovariť nedeľný obed, alebo využiť tento deň na oddych podľa našich predstáv? A možno ste tu preto, že túžite zažiť odpočinok na ceste nasledovania.

Aké hviezdy nás povedú vpred na ceste učeníctva? Aký kompas nám pomôže udržať ten správny smer? Mapu nepotrebujeme, ak cieľ vidíme priamo pred sebou – ale čo ak sa nachádzame uprostred hustého lesa, čo ak je náš zrak oslabený hustou hmlou, alebo zastretý čiernou tmou? Ako máme verne nasledovať Ježiša, keď sa cítime stratení a dezorientovaní vo svete okolo nás? Potrebujeme cestovnú mapu.