Nezaradené

V toto Veľkonočné ráno sa pozrieme na jeden príbeh v Starej zmluve, cez ktorý uvidíme záchranu, ktorá je pevná a istá bez ohľadu na to, čo nás zaskočí – aj keby to mala byť samotná smrť!

Návrat do práce bol možno pre niektorých príjemný a pozvoľný. A možno práve naopak zažívate to, že práca je namáhavá a musíte na ňu vynaložiť veľké úsilie. Od čoho závisí úspech v práci? A aké je Božie miesto v práci a oddychu? Aj na to budeme hľadať odpoveď v Žalme 127.

Letnice nie je len zlomová udalosť jednej skupiny ľudí - pre veriacich. Dokonca ani jedného národa, či jednej civilizácie. Ak Ježiš skutočne je na nebeskom tróne, tak pozor! Týka sa to absolutne všetkého a každého. Ak to je objektívne a reálne tak, je jedno čo si o tom myslím ja, či ty.

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Od začiatku pandémie ubehol už viac ako rok a niektorí ľudia označujú tento rok covidu ako „stratený rok“. Rok, kedy sme stratili naše plány a sny; rok, kedy niektorí stratili svojich blízkych; rok, kedy mnohí stratili prácu; rok, kedy mnohí spoznali depresiu; rok, kedy sa nebolo v lete na dovolenke či v zime na lyžovačke; rok, kedy niektorí stratili vysnívanú svadbu; naše deti zase stratili rok, ktorý im už nikto nevráti späť. Dnes saspolu pozrieme nie na stratený rok, ale na stratený deň. Tak by sa totiž dala opísať veľkonočná sobota: ten prázdny a častokrát opomenutý deň medzi Veľkým piatkom a Nedeľou vzkriesenia.